História katedry

Prof. RNDr. Juraj Daniel-Szabó, CSc. (1964-1967): [1], [2]

akademik Vladimír Hajko (1967-1969): [1], Pamätná tabuľa

Prof. RNDr. Juraj Daniel-Szabó, CSc. (1969-1982): [1], [2]

Prof. Ing. Ladislav Potocký, CSc. (1982-1990)

Doc. RNDr. Michal Konč, CSc. (1986-1987 a 1989-1990 - zastupujúci vedúci katedry)

Prof. RNDr. Alexander Feher, DrSc. (1990-1997)

Prof. RNDr. Peter Kollár, DrSc. (1997- 2010)

Prof. RNDr. Rastislav Varga, DrSc. (2011-2015)

Doc. RNDr. Adriana Zeleňáková, PhD. (2016-)

1963/64 Predchodcom Katedry experimentálnej fyziky bola Katedra fyziky, ktorá prešla ako celok z Vysokej školy technickej pod Prírodovedeckú fakultu UPJŠ pri jej vzniku 1. septembra 1963. Vedúcim katedry bol zast. prof. Juraj Daniel-Szabó. Na katedre pôsobilo 35 pracovníkov, z toho 25 vysokoškolských, 9 technických a sekretárka. Prevažná časť pracovníkov mala pracovisko v budove Park Komenského č.2, ostatní, najmä tí, ktorí predtým nepracovali na VŠT, boli v budove Park Angelinum č.9 (vtedy nám.Februárového víťazstva č.9). Túto budovu dostala fakulta spolu s ďalšími inštitúciami od mesta k užívaniu. Budova predtým slúžila zrušenému Pedagogickému inštitútu, ešte skôr cirkevnej škole Uršuliniek.

1964 1.september 1964 - od katedry fyziky odčleňuje Katedra jadrovej fyziky spolu s teoretickými fyzikmi. K tomuto dátumu sa mení aj názov na Katedru experimentálnej fyziky. Na KEF pri jej vzniku pôsobilo 19 učiteľov, 1 inžiniersky pracovník, 1 ašpirant a 13 technických, dielenských a administratívnych pracovníkov. Učitelia: Prof.RNDr. Vladimír Hajko, Doc.Ing. Matej Rákoš, Ing. Ondrej Bartko, Otto Duša, prom.fyz., Ján Jankura, prom.fyz. , Zdeněk Juránek, prom.fyz., Kamil Kaššovic, prom.ped., Ing. Vincent Kavečanský, Margita Kuzmová, prom.ped., Michal Konč, prom.fyz., Ing. Radomír Mlýnek, Ing. Juraj Lašanda, Zuzana Skokanová, prom.fyz., Tichomír Schmidt, prom.fyz., Tibor Švec, prom.fyz., Edita Tarabčáková, prom.fyz., Ján Veme, prom.fyz., Ing. Zoltán Varga. Inžiniersky pracovník: Ing. Samuel Šuba. Ašpirant: Mária Hanusková, prom.fyz..

1964/65 Katedra zabezpečovala výuku študentov v učiteľských kombináciach M-F, F-Ch, B-Ch vo všetkých študentov jednoodborového štúdia. Ďalej zabezpečovala kompletnú výučbu fyziky na Baníckej, Hutníckej a Strojníckej fakulte VŠT.

1966 Začalo sa so výstavbou nízkoteplotného laboratória. V spolupráci s fyzikálnym ústavom SAV bola dokončená aparatúra na registráciu Barkhausenových skokov.

1966/67 Katedra zabezpečuje výučbu týchto predmetov: všeobecná fyzika, fyzikálne praktikum, kurz dielenských a laboratórnych prác, elektronika, metodika výuky fyziky, metodicko-pedagogický seminár z fyziky, fyzika pevných látok, fyzika magnetických javov, špeciálne praktikum z fyziky pevných látok, seminár z fyziky pevných látok, fyzika polovodičov, fyzika kovov, rádiospektroskopia, tranzistorová elektronika, praktikum tranzistorovej elektroniky, fyzika nízkych teplôt, fyzika feroelektrík.
Vedecký výskum: feromagnetizmus - štúdium magnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Koncom šk.roka dosahuje počet pracovníkov katedry 46, z toho 29 vysokoškolských. Štúdium ukončili prví absolventi fakulty. Peter Trenkler je prvým absolventom PF zamestnaným na katedre.

1967 1. septembra sa napĺňa dohoda medzi rektormi VŠT a UPJŠ o navrátení Katedry fyziky Vysokej škole technickej, z KEF odchádzajú niektorí pracovníci, hlavne tí, ktorých hlavnou náplňou bola výučba na VŠT. Je navrátená aj budova Park Komenského č.2. K tomuto dátumu má KEF 28 pracovníkov, z toho 16 vysokoškolských a 12 technicko-administratívnych. Okrem toho pôsobia na katedre 4 externí učitelia. Budova Park Angelinum 9 patrí už celá PF UPJŠ.

1967-72 Katedra zabezpečuje výučbu všeobecnej fyziky v odboroch biológia, chémia, matematika, experimentálna fyzika a v učiteľských kombináciách M-F, F-Ch, B-Ch, M-Ch.

1969 Bola jednoznačne potvrdená existencia negatívnych Barkhausenových skokov a boli zistené podmienky ich registrácie. 14. februára bol uvedený do prevádzky skvapalňovač hélia československej výroby. 3. októbra bola dosiahnutá teplota 1,46 K.

1970 Začala sa budovať prístavba na severnom nádvorí Angelina so zámerom vybudovania technologického laboratória. 3. apríla bola v nízkoteplotnom laboratóriu dosiahnutá teplota 1,05 K.

1971 30. apríla bola dosiahnutá v nízkoteplotnom laboratóriu teplota 0,426 K.

1972 Katedra zakúpila a uviedla do prevádzky naparovací prístroj PP 601 na prípravu veľmi tenkých vrstiev materiálov vhodných pre vedecký výskum hlavne v oblasti magnetizmu ako aj pre výskum elektrickej vodivosti. Bolo dokončená výstavba technologického laboratória. K 1. septembru bolo na katedre 32 pracovníkov, z toho 12 učiteľov, 5 inžinierskych a 15 technicko-administratívnych pracovníkov.

1973-78 Bola zavedená súborná skúška z fyziky po 2.ročníku.

1973 Dochádza k rekonštrukcii základného praktika. Bol uvedený do prevádzky rozpúšťací refrigerátor He3-He4, s ktorým bola dosiahnutá teplota 0,065 K. 2. marca bolo slávnostne otvorené technologické laboratórium.

1974 Dochádza k rekonštrukcii praktika z elektroniky. V technologickom laboratóriu bol vyrobený prvý monokryštál (Fe-Si).

1976-80 V rámci ŠPZV boli riešené dve úlohy: I-1-4/5 - Štúdium fyzikálnych vlastností feromagnetických zliatin s osobitným zreteľom na zliatiny 3d a 4f kovov I-1-8/5 - Fyzikálne vlastnosti vzácnych zemín pri nízkych teplotách

1980 Začali sa stavebné a konštrukčné práce na vybudovanie laboratória na získavanie teplôt v milikelvinovej a submilikelvinovej oblasti. Začína sa výskum magnetických vlastností tuhých látok v amorfnom stave. Boli pripravené tenké vrstvy, a to najprv elektrolyticky, neskôr naprašovaním. Začalo sa so stavbou zariadenia na výrobu amorfných pásikov metódou rýchleho ochladenia taveniny na rotujúcom kotúči.

1981-85 V rámci ŠPZV boli riešené úlohy: I-2-5-/08 - Magnetizačné procesy v kryštalických a nekryštalických kovoch. I-2-2-/05 - Štúdium fyzikálnych vlastností vzácnych zemín, ich boridov a hydridov prechodových kovov pri nízkych teplotách.

1981 Bola zrušená výučba fyziky v odboroch M, B a v kombináciach M-Ch, B-Ch a M-B. Vzniká nový výukový predmet - Programovanie a počítače.

1983 Na katedre boli vybudované špeciálne praktiká školských pokusov. Začína sa so stavbou zariadenia na jadrovú adiabatickú demagnetizáciu. Do prevádzky bolo uvedené zariadenie na výrobu amorfných pásikov metódou rýchleho ochladenia taveniny na rotujúcom kotúči. Zároveň boli vyrobené prvé vzorky.

1985-89 Do učebných plánov boli zaradené nové predmety: Úvod do programovania, Výpočtová technika, Programovanie a spracovanie dát, Počítačová fyzika, Softwarové inžinierstvo. Došlo k zmene názvu odboru - namiesto fyziky tuhých látok vznikla fyzika kondenzovaných látok.

1986-90 V rámci ŠPZV boli riešené tieto úlohy: I-5-1/04 - Supratekuté fázy izotopov hélia I-5-1/05 - Fázové prechody a kvázičasticové interakcie v látkach s magnetickým usporiadaním a v polovodičoch I-5-2/07 - Magnetizačné procesy v kryštalických a nekryštalických feromagnetikách. V rámci nej boli rýchlym ochladením taveniny v magnetickom poli vytvorené amorfné pásiky s magnetickou anizotropiou. Tento výsledok je považovaný za najvýznamnejší z tejto úlohy.

1987 Katedra kúpila zariadenie na Mössbauerovskú spektroskopiu vyrobené v Maďarsku.

1988 24. septembra bola metódou jadrovej adiabatickej demagnetizácie dosiahnutá teplota 1,749 mK.

1990-92 Do pedagogického procesu boli zaradené nové predmety: Automatizácia fyzikálneho experimentu, Počítače vo fyzike, Školské mikropočítače a ich využitie. Výučba je ohraničená maximálnym počtom 30 hod/týždeň. Vypracovali sa nové učebné plány pre učiteľské odbory ako aj pre odbor fyzika kondenzovaných látok. V rámci odboru FKL je navrhnuté nové zameranie - fyzikálne inžinierstvo materiálov. Katedra sa zapojila v oblasti vzdelávania do medzinárodného projektu TEMPUS, zameraného na prípravu študentov v oblasti "material science". Vo výskume sa upúšťa od ŠPZV a výskumné práce sú delené na úlohy inštitucionálne a grantové.

1991 Rieši sa jedna inštitucionálna úloha (magnetizmus) a jedna grantová úloha, sk. A (nízke teploty).

1992 Riešia sa dve inštitucionálne úlohy (magnetizmus, didaktika fyziky) a štyri grantové úlohy (1 z nízkych teplôt, 3 z magnetizačných procesov). 6. decembra je dosiahnutá najnižšia teplota 300 μK - posledný československý rekord.

1995 Prvý článok vydaný v Physical Review Letters a v Physical Review B.

2002 V rámci reštrukturalizácie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ došlo k vytvoreniu Ústavu fyzikálnych vied, pod ktorý sa začlenili doterajšie fyzikálne katedry. Katedra experimentálnej fyziky bola premenovaná na Katedru fyziky kondenzovaných látok. Oddelenie didaktiky fyziky sa zároveň stalo samostatnou súčasťou ÚFV.

2013
Oslavy 50. výročia založenia katedry